Princípy, na ktorých stojí naša práca s deťmi, mladými ľuďmi a rodinami, sú zároveň aj osobnými vnútornými postojmi nás, pracovníkov. Po dlhoročnej praxi v práci s deťmi s najrozličnejšími problémami, sme prišli k presvedčeniu, že žiadna technika, žiaden program, ktorý vytvoríme, nie je prvotným nositeľom zmeny u ľudí. Zmenu a rast prináša v prvom rade kvalita aktuálne prežívaného vzťahu medzi nami a druhými ľuďmi.

Mnohokrát sme dostali otázku ako pri práci s deťmi treba reagovať v krízovej situácii, s nádejou, že existuje manuál, zaručený postup, ktorý je ten najsprávnejší. V skutočnosti je to ale tak, že čím viac sme v kontakte s týmito princípmi, tým ľahšie sa v nás vynárajú tie „správne“ reakcie a riešenia problémov, s ktorými sa v práci stretávame.

Princípy práce s deťmi v skratke

• Máme dieťa radi také, aké je
• Akceptácia akéhokoľvek správania a prežívania dieťaťa
• Možnosť voľby
• Byť sám sebou
• Neustále byť v kontakte sám so sebou
• Dôverovať svojim pocitom a intuícii
• Starať sa o seba – duševná hygiena
• Zmena je vždy možná a jej tempo určuje dieťa
• Neočakávať odmenu od dieťaťa
• Viera v sebaaktualizačnú tendenciu človeka / dieťaťa
• Dôležitý je proces
• Dieťa je môj učiteľ

Je možné mať rád dieťa také, aké je

Tento princíp lásky je v samej podstate rozhodnutím.  Môžeme sa rozhodnúť, že budeme mať konkrétne dieťa radi (keď je poslušné, chce sa s nami hrať, rozprávať, ale aj keď na nás pľuje,  nadáva nám, je arogantné a drzé) a naozaj ho môžeme mať radi v každej situácii. Je to veľmi oslobodzujúci pocit. Mnoho detí a mladých ľudí si opakovane zažilo a zažíva situácie, kedy sú odmietnutí, neakceptovaní, ponižovaní. V prvom rade pocit bezpodmienečnej rodičovskej lásky  (to však neznamená bez hraníc) nezažívajú doma. Tento model im zvyčajne potvrdzuje okolie mimo vlastnej rodiny. Častejšie si vyberajú také spôsoby, ktorými sa chcú druhým priblížiť, ktoré sú ale pre druhých neprijateľné a ťažko čitateľné (chcú sa hrať s druhými deťmi, tak ich bijú, chcú, aby si ich  v kolektíve všimli, tak deťom nadávajú a iné). Okolie im opakovane potvrdzuje, že sú „zlé a nevychované deti, bitkári, klamári, zlodeji “. Dieťa si tento názor o sebe osvojuje a v nových interakciách s novými ľuďmi, napriek veľkej túžbe byť prijímané a milované, si tento názor opakovane potvrdzuje. Mnohí klienti sú schopní vynaložiť nekonečné úsilie na to, aby sme sa od nich odvrátili. Pomoc pri náprave pokriveného seba obrazu je jednou z najdlhších ciest v rámci práce s deťmi a mladými ľuďmi.

Akceptácia

Akceptujeme akékoľvek správanie, aj keď s ním nemusíme súhlasiť. Neznamená to, že dieťaťu priamo nehovoríme, čo sa nám nepáči, alebo čo nám vadí. Akceptujeme však v tejto chvíli, že to čo robí, je najlepšie, ako to vie, alebo jediný spôsob, ako vie svoje pocity vyjadriť a v tomto duchu s ním komunikujeme. Dieťaťu dávame spätnú väzbu k jeho správaniu a snažíme sa koncentrovať na jeho prežívanie, na jeho aktuálne potreby a pocity. Vytvárame tak priestor, kedy môže dieťa samé lepšie porozumieť svojím pocitom (ktoré nedokáže niekedy samo ani identifikovať a pomenovať), motívom svojho správania a následne sa rozhodovať. Zároveň dieťaťu môžeme odovzdať informáciu aj o našich pocitoch alebo potrebách (napr. pri dodržiavaní pravidiel v zariadení). Tak dieťa dostáva slobodu zmeniť svoje správanie nie kvôli nám, ale kvôli svojmu vlastnému rozhodnutiu.

Možnosť voľby

Možnosť voľby v akejkoľvek situácii znamená, že máme slobodu rozhodnúť sa pre konkrétne dôsledky našej voľby. Možnosť voľby máme vždy, len si to neuvedomujeme.  Možnosť voľby zahŕňa aj akceptovanie konkrétnej situácie, v ktorej sa rozhodujeme a to bez ohľadu na to, či je pre nás pozitívna, alebo negatívna. Pre  klienta to v praktickej rovine znamená, že ho vedieme k aktívnemu prístupu  riešenia každodenných situácií a tým mu vytvárame zároveň podmienky pre prijatie zodpovednosti za seba a voči svojmu okoliu.

Byť sám sebou

Znamená akceptovať sám seba, cítiť sa vnútorne slobodný. Zároveň to znamená, že moje správanie je totožné s mojim prežívaním, resp. slobodne a vedome sa rozhodujem, ako sa moje prežívanie odrazí na mojom správaní. To čo nám bráni byť v danej chvíli sám sebou, sú väčšinou obavy a rôzne strachy, ktoré si nosíme v sebe.

Neustále byť v kontakte sám so sebou

Rozumiem sám sebe, čo sa teraz vo mne deje.  Je dôležité mať čo najčistejšie vyriešenú svoju minulosť, svoje vlastné traumy, rozumieť príčinám svojho správania. Poznať sám seba. Neustále pracujeme na tom, aby sme do vzťahu s klientmi  vnášali čo najmenej vlastných nevyriešených vecí. V konfliktných situáciách máme častejšie tendenciu reagovať  na dieťa neprimerane, ak dovolíme, aby sa prejavili naše vlastné skryté bolesti a strachy (napr. bránime dieťa, ktorému opakovane druhé deti ubližujú spôsobom, kedy sme hovorcom dieťaťa, projektujeme vlastné pocity bolesti a odoberáme dieťaťu kompetencie, ktoré by mohlo samé využívať na svoju ochranu a zastanie seba).

Dôverovať svojim pocitom a intuícii

Často intuitívne cítime, čo je a čo nie je v poriadku, ale neodvážime sa svojej intuícii veriť. Pocity sú pritom často spoľahlivejším nástrojom ako naše logické myslenie. Intuícia nám občas odhalí úplne nové pohľady na dieťa, veci, dianie okolo nás, na ktoré by sme žiadnou analýzou neprišli. Ak nám v určitej situácii, napriek dobrým a logickým argumentom „zabliká“ vnútorná kontrolka, ktorá ide v podstate proti našim logickým argumentom, spýtajme sa sami seba,  ako by táto nová skutočnosť zmenila konkrétnu situáciu.

Starať sa o seba – Duševná hygiena

Staráme sa o to, aby boli naše potreby naplnené. Hľadáme spôsob psychickej hygieny, ktorý nám vyhovuje. Ak máme naplnené svoje potreby, môžeme sa efektívnejšie zaujímať a starať o potreby druhých. Sem patrí aj supervízia, nevyhnutná k vylepšovaniu našej práce. Ak ma bytie s deťmi vyčerpáva, hľadám odpoveď v sebe prečo, čo robím nesprávne.

Zmena je vždy možná a jej tempo určuje dieťa

Neočakávame, že sa dieťa zmení. Ak to očakávame, pri každom jeho zlyhaní sme sklamaní. Neznamená to, že si nekladieme ciele. Uvedomujeme si však, že ich splnenie je našou potrebou a nie potrebou dieťaťa. My vytvárame dieťaťu podmienky k rastu. Tu naša zodpovednosť začína a tu sa aj končí. Dieťa si určuje tempo, akým bude rásť. Dávame mu toľko času, koľko potrebuje. Za čas, ktorý s ním pracujeme, nemusí dôjsť k zmene.

Neočakávať odmenu od dieťaťa

Neočakávame, že nám dieťa vráti lásku, rešpekt, vďačnosť. To, čo mu sa venujeme, je naším rozhodnutím.  Neobchodujeme. Tým, že neočakávame nič od dieťaťa, ho robíme slobodným pre jeho vlastné rozhodnutie. Vieme, že sme mu dali to najlepšie, čo sme mohli, vytvorili z našej strany čo najlepšie podmienky pre jeho osobnostný rast, ale dieťa si musí veľa vecí prežiť na vlastnej koži. Žiaden dlhodobo závislý vzťah nie je zdravý.

Viera v sebaaktualizačnú tendenciu človeka a dieťaťa

Veríme, že dieťa sa rodí ako dobré a má tendenciu k pozitívnemu rastu. Veríme, že keď mu vytvoríme ideálne podmienky bude ideálne napĺňať tento svoj potenciál.

Dôležitý je proces

Snažíme sa čo najkvalitnejšie prežívať okamih „tu a teraz“. Nedržíme sa striktne nejakých regúl, nemáme definitívnu predstavu o tom, ako sa majú deti a mladí ľudia správať, aké zmeny urobia, ako má každé stretnutie v zariadení, alebo v teréne vyzerať. Dieťa mi ukáže v procese, kde je a ako rýchlo chce postupovať ďalej, či je schopné začať sa teraz učiť. Zmena, ktorú si želáme, môže mať mnoho podôb a jej reálne výsledky nemusíme vidieť hneď.

Dieťa je môj učiteľ

V práci s dieťaťom sa môžeme okrem iného dostať aj k búraniu určitých predstáv a mýtoch o veciach a situáciách. Čo je a čo nie je správne. Dieťa prežíva realitu zároveň vo svojom vlastnom svete, ktorý môže byť vzdialený nášmu vlastnému prežívaniu tej istej skutočnosti. To nás núti premýšľať o veciach a hodnotách, ktoré sa nám zdajú často tak jasné a jednoznačné.

Tento materiál vznikol na základe dlhoročnej spolupráci tímu DFSR pod vedením supervízorky PhDr. Nadeždy Feketeovej z Inštitútu Virginie Satirovej v SR v programe pre deti s ADHD a poruchami správania a dlhoročnej práce v nízkoprahovom programe pre deti, mladých ľudí a ich rodiny, žijúce v tzv. Pentagone, v  Bratislave.

Texty je zakázané akýmkoľvek spôsobom kopírovať a šíriť bez súhlasu Detského fondu Slovenskej republiky.